Obujme si topánky niekoho iného a pomôžme mu niesť jeho kríž.
Keď som bola malá niekedy som si skúšala obuť mamkine lodičky a chodila som v nich po chodbe. Lodičky boli krásne semišové bordové a už som sa v nich videla, ako modelka na móle… Ale žiaľ vôbec mi to v nich nešlo…
Niekedy som si skúšala prezúvky môjho otecka, keď som chcela vybehnúť pre poštu do schránky k plotu a neboli pred dverami iné iba jeho prezúvky. No nebolo to v nich vôbec ľahké. Noha sa mi vysúvala raz dopredu a raz dozadu. Keď bol na chodníku sneh, alebo len slabý poprašok, prišla som dnu síce s poštou, ale aj s mokrými ponožkami…
No tak to je, ak si skúšame obuv niekoho iného. Tie topánky nám nepasujú a nedá sa v nich chodiť, ale stojí za to si to vyskúšať, lebo vtedy zistíme, že ten človek to v jeho topánkach vôbec nemá ľahké…
A tak, ak sa niekedy ponosujeme na svoje problémy. Skúsme sa pozrieť na problémy našich blízkych a uvidíme, že tie naše sú síce veľké, ale dajú sa s Božou oporou a pomocou niesť. Obujme si pomyselne topánky nášho blížneho a pomáhajme mu niesť jeho kríž, lebo náš život je niekedy veľmi ťažký…