„Len milosťou môžme vstúpiť, len pre milosť smieme stáť. Nemôžme si to zaslúžiť, je to pre krv Baránka. Pred Tvoju tvár stále zveš nás, Ty vojsť voláš nás. Pred Tvoju tvár pozývaš nás, preto tu smieme stáť. Pane, keď odkryješ hriech, kto obstojí? Vďaka, že krvou Baránka sme očistení.“ /časť
„Keď viem, čo Ježiš pre mňa vykonal, je nemôžem už nikdy späť, haleluja, keď viem, čo Ježiš pre mňa vykonal, ja nemôžem už nikdy späť, haleluja. Nie, nie, nie, nie, ja nemôžem už nikdy späť. Keď viem, že Ježiš za mňa zomieral, ja nemôžem už nikdy späť, haleluja. Keď viem,
„Bože Otče teraz vidím, aký som bol slepý. Ty však si náš Otec, láskyplný starostlivý Pán. Teraz som Tvoj syn prijatý, patrím medzi Tvoje deti. Samotu viac nepoznám, viem Boha Otca pri sebe mám. Budem spievať chvály, budem spievať chvály, samotu viac nepoznám, viem Boha Otca pri sebe mám. /časť
„Milostivý Otče Svätý v láske nás spoj, len v nej si pre nás veľkej sily zdroj. Všetkých spolu ako jeden, buduj si v nás svoj chrám. Veď len svojou láskou, stvoril si nás sám. Ty v nás láskou svieť, nech to všade zrieť, aby svet poznal, Tvoju pravú tvár. Žime
„On však bol prebodnutý pre naše hriechy, strýznený pre naše neprávosti, na ňom je trest pre naše blaho a jeho ranami sme uzdravení.“ (Izaiáš 53 kap. 5 verš) Na tlačiarni som menila toner a z nepozornosti som si pofarbila ruky červenou farbou. Odrazu som mala na dlaniach sýtočervenú farbu. Táto
„lebo všetci totiž zhrešili a nemajú slávy Božej. Ospravedlňovaní sú zadarmo, jeho milosťou, vykúpením v Ježišovi Kristovi.“ /List Rímskym 3 kap., 23 verš/ V šatni v škole nám niekto rozhádzal zhnité jablko. Čerstvé jablko je symbolom zdravia. Je chutné, šťavnaté a plné živín. Hnilé jablko však už je niečo úplne
