„Ako keď matka teší niekoho, budem Vás tešiť; v Jeruzaleme sa potešíte.“ /Izaiáš 66 kap, 13 verš/ Aké to potešenie nás čaká v novom Jeruzaleme? Dnes si nevieme predstaviť, aké to bude… Ale bude to určite veľkolepé a úžasné, tak ako úžasný je náš Nebeský Pán. Dnes si ale vieme
„Vráťte sa k Hospodinovi, svojmu Bohu, lebo je milostivý a milosrdný, zhovievavý a hojný v milosti. /Joel 2 kap, 13 verš/ Všetci sme hriešni a kvôli našej hriešnosti sa potrebujeme vracať k nášmu Nebeskému Otcovi. Je pre nás náročné priznať si vinu a hriešnosť, ale je to s nami jednoducho
„Neúnavne konajme dobro, lebo ak neochabneme, v určenom čase budeme žať.“ /List Galatským 6 kap., 9 verš/ Sme doma. Viacerí z nás pracujú z domu a niektorí sú doma s deťmi a už asi poupratovali všetko, čo sa dalo. A možno ani nie. Možno sa im momentálne nechce upratovať. Možno
„Boh je svetlo a nieto v Ňom nijakej tmy.“ (1 list Jána, 1 kap, 5 verš) V týchto dňoch sa snažíme všetci hľadať svetlo. Sú to nezvyčajné dni, keď je väčšina z nás zatvorených vo svojich domovoch. Snažíme sa ochrániť pred neviditeľným vírusom, ale zároveň nechceme podliehať panike. V tomto
Prežívame ťažkú dobu. Je to čas, aký nezažili, ani naši starí otcovia a staré mamy. Je to doba, keď nás pandémia prinútila pracovať, učiť sa a žiť celý náš život z domu. Niektorí z nás možno stratili prácu, alebo sa obávajú, že kvôli zavretým fabrikám a podnikom, ju stratia. Každý má nejaké obavy a s tými obavami,
„Ty si mi skrýšou, zachováš ma pred úzkosťou,“ /Žalm 32, 7 verš/ Už kráľ Dávid vedel, že jeho útočišťom je Hospodin a tak aj my v dnešných časoch, keď ľudstvo bojuje s nebezpečným vírusom, obraciame svoju myseľ k nášmu nebeskému Pánovi. Vidíme, že v našich rukách nie je nič a
„Hospodin, Boh, hovorí: „Neopustím Ťa, kým nevykonám všetko to, čo som ti hovoril!“ (1. Mojžišova 28 kap., 15b) Pán Boh povedal raz dávno Mojžišovi, že ho neopustí, kým nevykoná všetko to, čo mu hovoril. Aj pri nás Pán Boh dennodenne stojí a koná v našich životoch mnohé zázraky. Už len
„Požehnaný je Hospodin, moja skala, ktorý moje ruky učí boju, prsty vojne, moja milosť a moja pevnosť, môj hrad, môj vysloboditeľ, môj štít, k Nemu sa utiekam. /Žalm 144, 1-2 verš/ Sú chvíle, keď potrebujeme mať v živote oporu. Mnohí z nás tú oporu hľadajú u svojich najbližších. Niekedy, ale
„Kto by však pil z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky, ale voda, ktorú mu ja dám, bude v ňom prameňom vody, prúdiacej k večnému životu.“ /Ev. Jána 4 kap., 14 verš/ Poznáte ten pocit, keď sa dlho nemôžete napiť vody. Ste na nejakom preteku a voda, ktorú
„Neodopieraj dobrodenie tomu, kto ho potrebuje, ak je v tvojej moci učiniť to. /Príslovia 3 kap. , 27 verš/ Keď som bola dieťaťom, často ma k ochote pomáhať viedla moja stará mama.Veľa vecí ma naučila robiť a rôzne vychytávky z jej hospodárenia a varenia využívam dodnes. Moja stará mama bola
