Ty ma nesieš sám, Tebe veriť smiem…
„Ty ma nesieš sám, Tebe veriť smiem,
Ty mi pomáhaš, keď ma láka hriech,
Ty sa dotýkaš hviezd, aj detských sĺz,
Ty pochopiť vieš.
Tebe ustúpia temné mraky s tmou,
Ty utíšiš, búrky nado mnou,
Tebe nemôže vziať, Tvoju slávu nik,
ani Tvoj majestát.
Ja chválu Tebe vzdám, pred iným sa neskloním.
Tvoje meno v srdci mám, Tvoje meno vyslovím,
ja chválu Tebe vzdám, aby Tvoj duch prúdil mnou,
Aby uzdravený bol, kto sa skloní pred Tebou.
Ja chválu Tebe vzdám.“
V našich životoch stretávame dennodenne mnohých ľudí s rôznymi osudmi.
Ja momentálne stretávam mnoho detí a pritom poznávam, že rodičia si ani neuvedomujú, akým zrkadlom sú im ich deti.
Ráno keď deti ešte len idú chodbou do tried, vidím podľa ich pohľadu, aké mali doma ráno.
Buď to bolo krásne ráno a ony idú rozjarené a šťastné do školy, ale rána sú rôzne a niektoré deti idú už od rána so smutnou tváričkou do školy. Ich pohľad prezrádza, že ich ráno nebolo až také pekné, alebo že sa možno obávajú niečoho, čo ich v škole čaká…
Všetci sme deti Božie a každý z nás mávame aj pekné aj menej pekné rána, ale máme jednu istotu, že všetkými našimi ránami nás môže previesť náš Pán, tak ako je to uvedené v úvodnom texte tohto zamyslenia. Ide o text z piesne „Ty ma nesieš sám…“. Áno, náš Pán nás prevádza a prevedie nás všetkými ránami, už akékoľvek ich zažívame. Jemu dôverujme aj dnes ráno a do Jeho ochrany a vedenia sa vkladajme.
Aj my jednotlivci, ale aj rôzne spoločenstvá sme tu na to, aby sme niekoho niesli a pomáhali mu. Sme tu preto, aby sme mali oči otvorené pre tých, ktorí nás potrebujú a mohli im byť nápomocní. Kiež máme srdcia otvorené pomoci a tomu, aby sme niekomu pomáhali niesť jeho ťažký osud. Kiež máme silu pomáhať a srdcia a oči otvorené pomoci. V tom nech nám náš Pán pomáha. Amen