Si výnimočný

My máme iba jedného Boha, Otca, od ktorého je všetko a my sme pre neho, a jedného Pána, Ježiša Krista, skrze ktorého je všetko, aj my sme skrze neho. (1. Korintským 8 kap., 6 verš)

Nedávno som čítala knihu Maxa Lucada s názvom Si výnimočný. Je to kniha o vytvorených fantazijných bytostiach, ktorí sa volajú drevenáčikovia. Títo drevenáčikovia si žijú, ako bežní ľudia, len dávajú si rôzne nálepky. Hviezdičky dávajú tým drevenáčikom, ktorí sú úspešní, krásni, veselí a čierne bodky dávajú tým drevenáčikom, ktorí sú chorľaví, neúspešní, slabí. Majú aj svojho tvorcu Éliho, ktorý ich vyrezáva a dáva im život. Jedna z postavičiek však nemá žiadnu nálepku – je to Lucia. A v príbehu sa vyskytuje aj postavička Gašpar, ktorý má veľa čiernych nálepiek a nevie, ako sa ich zbaviť. Napokon mu Lucia poradí, aby išiel za Élim a ten ho zbaví všetkých nálepiek. A tak sa aj stane, keď Gašpar navštívi Éliho a pocíti jeho lásku k svojmu stvorenstvu, odpadnú z neho všetky čierne bodky.

Tak je to niekedy aj s nami – buď mi samy, alebo naše okolie nás hodnotí a dáva nám rôzne nálepky – buď pozitívne, alebo aj negatívne. Tieto hodnotenia sa nám postupom života v mysli zbierajú a naše sebavedomie buď rastie, alebo aj chradne. Nezáleží, ale ako sme úspešní v práci, v športe, v rodine a iných oblastiach života.

Dôležité je hlavne to, že pre Pána Boha sme výnimoční a On nás má neskutočne rád. Preto jediné, čo je dôležité, je nenechať vplývať na našu psychiku nálepky z okolia, ale budovať svoj vzťah k Pánu Bohu. A to sa nám môze dariť skrze čítanie Božieho slova, modlitbu a spoločenstvo. Nenechajme sa teda „onálepkovávať“, ale verme, že Pán Boh nás stvoril a sme pre neho výnimoční a úžasní, pretože sme Jeho deti. To je tá najkrajšia zo správ, s ktorými smieme kráčať životom. On je náš Nebeský otec a my sme Jeho deti a nimi zostávajme. Amen