Nechajme sa viesť svetlom Slova božieho
„Sviecou mojim nohám je Tvoje slovo a svetlom mojim chodníkom.“
/Žalm 119, 105 verš/
Nerada šoférujem po tme. Som krátkozraká a tak mám radšej jazdu za denného svetla. Taktiež nerada chodím po tme, to určite máte mnohí, že neradi chodíte v tme.
Pamätám si na časy, keď som ešte ako dieťa sem-tam večer prechádzala záhradou od babkinho domu k nášmu. Išla som úzkou cestičkou a pritom ma veľmi potešilo, keď mi rodičia nechali za domom zasvietené svetlo, ktoré ma viedlo a upokojovalo na ceste domov. Niekedy sa stalo, že rodičia ešte neboli doma a svetlo domov ma neviedlo. Cestičku som si pamätala, ale niekedy som sa na tej cestičke dosť bála. Vtedy som si často hovorila v mysli časť Žalmu 23:
„Hospodin je môj pastier,
nebudem mať nedostatku.
Na pastvách zelených ma pasie
a k vodám osviežujúcim ma privádza.
Dušu mi občerstvuje,
po spravodlivých cestách vodí ma pre svoje meno.
Keby som kráčal temným údolím,
nebojím sa zlého, lebo Ty si so mnou.“
Kým som si tento žalm dohovorila,
väčšinou som už bola pri našom dome.
Vtedy mi svetlom na cestičke k domu bolo Božie slovo.
Tak prajem aj Vám aj mne, aby nám bolo v týchto zimných dňoch, ktoré sú ešte plné tmy a je v nich málo denného svetla „sviecou mojim nohám Tvoje slovo a svetlom mojím chodníkom“ /Žalm 119, 105 verš/.
Prajem Vám dni plné svetla lásky Božej. Nechajme sa Ním viesť aj v týchto dňoch, ktoré nás čakajú. Amen