„Včasráno mi daj pocítiť, že si sa zmiloval nado mnou,lebo sa spolieham na teba.Ukáž mi cestu, po ktorej mám kráčať,veď svoju dušu dvíham ku tebe.“ /Žalm 143, 8 verš/ Každé nové ráno je novým začiatkom a v nejakej múdrej knihe som čítala, že naše ráno by sa malo začínať modlitbou
„V Hospodina dúfaj, celým srdcom ver a na rozumnosť svoju nespoliehaj, na cestách svojich ho poznávaj vždy viac. On kroky Tvoje isto povedie. Dúfaj v Boha, Hospodina. Dúfaj v Pána, on kroky Tvoje isto povedie.“ /časť z mládež. piesne/ Keď som mala okolo štyroch rokov, tak som sa zvykla v
„Sviecou mojim nohám je Tvoje slovo a svetlom mojim chodníkom.“ /Žalm 119, 105 verš/ Nerada šoférujem po tme. Som krátkozraká a tak mám radšej jazdu za denného svetla. Taktiež nerada chodím po tme, to určite máte mnohí, že neradi chodíte v tme. Pamätám si na časy, keď som ešte ako
1. V srdciach nech nám radosť horí, v duši planie vďaky cit,Otec v nebi zve nás deťmi, máme prečo šťastní byť.Refr.:Aká radosť, aké šťastie, keď nám žiari Slnka svit,Kristus je náš vykupiteľ, budeme s ním večne žiť2. Boh nás ako Otec vedie šírou púšťou sveta sám,chráni v boji každodenne, milosť,
