Stvoril si ma k chvále
„Stvoril si ma k chvále, sláve Tvojej výsosti.
Môj Pán, aby som stále mal plné srdce plné vďaky.
Som, aby som ľúbil, kráčal v šľapajách Tvojich, môj Pán.
Uctieval tým, čo mám. Sám seba Ti dám.
2. Večne budem chváliť, slávu Tvojej výsosti, môj Pán.
Budem mať plné srdce plné vďaky.
Večne budem ľúbiť, kráčať v šľapajách Tvojich.
Uctievať tým, čo mám.
Sám seba Ti dám.“
Tento rok je prekrásna jeseň a keď som v prírode, stále mi behá mysľou pieseň „Stvoril si ma k chvále“. Nádhera prírody a tisíc farieb žltej, bordovej, oranžovej a iných farieb ma nadchýna a napĺňa vďakou voči Pánu Bohu, ktorý tak prenádherne stvoril tento svet.
Nedávno som čítala v jednom nemeckom zamyslení príbeh o mužovi, ktorý celý život nevidel až raz sa jednému lekárovi podarilo operovať mu oči tak, že mu operácia dala možnosť vidieť. Ten človek videl všetko okolo seba prvýkrát v živote. Všetkému sa divil, čo sa okolo neho nachádzalo a ako to vyzeralo, ale najviac ho fascinovala žltá farba a to koľko môže mať veľa odtieňov, pričom sa na ňu nevedel vynadívať…
Aj ja v tomto čase ďakujem Pánu Bohu za nádhernú prírodu a obdivujem krásu, ktorou sme obklopení. My ľudia sme tiež súčasťou stvorenstva nášho Pána a aj nás Pán Boh stvoril, aby sme tak ako okolitá príroda, Jeho oslavovali slovom, skutkom a tak zo srdca mu ďakovali za všetko, čo nám do života dáva. Aby sme boli trochu, ako ten nevidiaci muž, ktorému bol darovaný zrak v dospelom veku. Ten človek, keď získal zrak bol neskutočne vďačný za všetko, čo smel vidieť a žasol nad svetom, aký je krásny.
Ďakujme Pánu aj za dnešný deň, lebo On je náš Pán a buďme vďační za všetko, čo denne prijímame.
Amen