Akým jazykom hovorí naše srdce?
“ A čo by som ľudskými jazykmi hovoril i anjelskymi a lásky by som nemal,
bol by som iba cvedžiacim kovom a zvučiacim zvonom.“
/Prvý list Kor. 13 kap., 1 verš/
Pred nedávnom boli u nás v mestečku hody a v parku hrala kapela, ktorej hudba veľmi neladila. Zvuk kapely sa rozliehal po okolí, ale nebol to veľmi príjemný pocit počúvať trochu falošné tóny rozliehajúce sa po okolí.
Och, aké ťažké je tvoriť dobrú hudbu“ – pomyslela som si, keď som prechádzala popri parku, v ktorom sa konal koncert.
Možno aj keď my konáme nie veľmi dobre, tak to znie, ako keby sme vydali trošku falošný tón. Je veľmi ťažké sa každý deň pozerať do zrkadla nášho života. Iba ak sa doň pozeráme, vidíme to, akými skutočne sme a či takými aj chceme zostať. Ak pri našom pohľade do zrkadla pozeráme na život a obetu Pána Ježiša na kríži za nás, potom nás Duch Svätý premieňa a naše životy napĺňa dobrom a skutkami svetla.
Kiež nám Pán Boh pomáha, aby sme hovorili v dobrom a konali dobré veci. Vtedy nebudeme „iba cvendžiacim kovom, alebo iba zvučiacim zvonom“. Nech nám v tom Pán Boh pomáha! Amen