Ako tichý dážď zmýva z kvetov prach…
„Ako tichý dážď zmýva z kvetov prach.
Z mojej duše Boh, zmýva vinu strach.
A ten obmytý kvet, dvíha kalich svoj,
dvíham k Tebe, srdce Pane môj.
Ako nová jar, kriesi mŕtvu zem.
Aj mňa kriesi Boh, znova povstať, smiem.
Na Tvoj obraz premieňať sa chcem, Pane chcem.
Na Tvoj obraz premieňať sa chcem.
/časť z mládež. piesne/
V týchto dňoch nám častejšie prší a keď vidím, ako dážď obmýva všetko navôkol od prachu, spomenula som si na pieseň z mojich mládežníckych čias.
Skutočne tak, ako dážď obmýva okolie, aj nás obmýva od hriechov Pán Boh, ak mu naše hriechy v úprimnosti vyznávame, Pán Boh nám odpúšťa a skrze obeť Pána Ježiša na kríži za nás, dostávame odpustenie a očistenie od hriechov.
Náš život je ale neustály zápas medzi konaním dobra a bojom proti zlu.
V tomto zápase samy neobstojíme, potrebujeme v ňom Pána Ježiša a Jeho milosť a vedenie.
Tak aj dnes, ak vidíme, ako dážď obmýva zem, spomeňme si na nášho Pána, ktorý chce obmyť naše srdcia od zlých skutkov. A chce nám dať srdce čisté a nové. Obracajme sa k nemu v modlitbe a on sa k nám bude priznávať v našich vnútorných bojoch. Na Neho sa spoliehajme. Iba s Ním obstojíme na ceste života. Amen