Čo ak si sa ocitol v búrke?
„Kto pod ochranou Najvyššieho prebýva a v tôni Všemohúceho sa zdržiava, povie Pánovi: „Ty si moje útočište a pevnosť moja; v Tebe mám dôveru Bože môj!“ /Žalm 91, 1-2/
Ocitli Ste sa už niekedy v búrke? Pamätáte si na ten pocit chladu a zimy? Nebol to príjemný pocit, však? Ani suchej nitky na Vás nebolo a celým telom Vami lomcovala zima a chlad. Aj mne sa neraz stalo, že som sa ocitla v nečakanej búrke a tak som sa z nej snažila rýchlo dostať.
V pamäti mi však utkvela jedna búrka, v ktorej sme spolu bežali našou dedinou spolu s mojou sestrou. Bolo leto a my ešte ako deti sme išli v letných šatách domov a pri nečakanej prietrži mračien sme premokli do poslednej nitky.
Viete si predstaviť, že by Ste v takej letnej, alebo aj zimnej búrke mali stáť? Nebolo by úniku…
Niekedy sa náš život podobá takému stavu v búrke. Na nás prší a neprestáva. Každému z nás do života niekedy takéto obdobia prídu a nemáme ich radi.
Do takýchto časov a období, keď sa cítime zmietaní starosťami a búrkami, však prichádza Pán Boh a hovorí nám, že jedine pod Jeho ochranou sa môžeme skryť a nájsť ochranu. On je a môže sa stať naším útočišťom v búrke.
Tak ak cítite, akoby sa Váš život ocitol v búrke, neváhajte a hľadajte svoje útočište u nášho Nebeského Pána. On Vás poteší a bude pri Vás stáť, Jeho sme deťmi a my sme ovce z Jeho pastvy, tak mu len dôverujme a nechajme Ho pôsobiť v našich životoch nielen vtedy, keď je nám dobre, ale aj vtedy, keď prídu ťažšie obdobia. Amen