Pred nedávnom mi mysľou preletel text nasledovnej piesne: „Dál přece nejdete samy, dál Pán tu zústavá s Vámi, dál cestu určil svým dětem, dál tímto světem. S Ním cesta není už těžká, s Ním každá chvíle je hezká, s Ním jdeme všichni a spolu, s Ním jdeme domú.“ V týchto
„Bratia, spoločne buďte mojimi napodobňovateľmi a pozorne si všímajte tých, ktorí tak žijú, ako máte príklad na nás. Lebo mnohí žijú tak, ako som vám často hovoril o nich a teraz aj s plačom hovorím, že sú nepriatelia kríža Kristovho. “ /List Filipským 3 kap., 17-18 verš/ Aj Vy Ste
„Hospodinovo požehnanie obohacuje a neprináša nijaké trápenie. /Príslovia 10 kap., 22 verš/ Veľmi dlho som túžila po mačičke. Rozprávala som o tom manželovi, synovi, sestre, rodine, blízkym priateľom. Niektorí mi vraveli, že mačka do bytu, to nie je dobrý nápad, ale iní mi zase vraveli, že je to požehnanie a
„Ak ostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi, poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“ /Ev. Jána 8 kap., 31-32 verš/ Je koniec školského roka a mnohé deti idú na rôzne výlety. Niektoré výlety so sebou prinášajú rôzne výzvy. Deti na nich musia prekonať strach, alebo musia vystúpiť napr. na
„Na neho zložte všetky svoje starosti, lebo on sa stará o vás stará.“ /1 list Petra 5 kap, 7 verš/ Niekedy, keď ráno prídem do triedy pred katedrou ma už čakajú deti, ktoré mi chcú povedať, čo ich trápi a čo majú na srdci. Chcú tak odovzdať svoje starosti na
„Slepých budem viesť po ceste im neznámej, budem ich viesť po neznámych chodníkoch.“ /Izaiáš 42 kap., 16 verš/ Náš život je podobný ceste. Niekedy sú na tej ceste kaluže, cez ktoré musíme prejsť, či sa nám to páči, alebo nie. A niekedy je tá cestá pekná a umytá obklopená krásnymi
Ježiš je Víťaz! Ó haleluja, haleluja, Pána chváľ, Ježiš je Víťaz! O haleluja, haleluja, Pána chváľ! Ježiš je Pravda! Ó haleluja, haleluja, Pána chváľ, Ježiš je Pravda! Ježiš je Pokoj! Ó haleluja, haleluja, Pána chváľ, Ježiš je Pokoj! Ó haleluja, haleluja, Pána chváľ! Ježiš je Cesta! Ó haleluja, haleluja, Pána
„Ty počúvaš modlitby, k Tebe prichádza každé telo s vyznaním neprávostí. Keď nás premáhajú naše priestupky. Ty nám ich odpúšťaš.“ /Žalm 65, 3-4 verš/ Deti vyznávajú svoje priestupky veľmi často a úprimne. Ich viny nie sú veľké, ale predsa ich ťažia a prídu za nami dospelými, aby nám o nich
„Vy však budťe pevní a nech Vám neochabujú ruky, pretože za Vaše dielo, príde odmena. /2. kniha Kronická 15 kap., 7 verš/ Žijeme v časoch, keď sú veľmi potrebné nielen naše slová povzbudenia, ale aj ochotné ruky. Za našimi hranicami zúri vojna a ľudia, ktorí prichádzajú do našej krajiny, potrebujú
„V každom čase všetkých modlitieb a prosieb, modlievajte sa v duchu; dbajte pritom vytrvalo a proste za všetkých svätých.“ /List Efezským 6 kap., 18 verš/ V týchto dňoch, keď prebieha vojna na Ukrajine, sa mnohí ľudia zomkli v pomoci postihnutým ľuďom a pomáhajú všade tam, kde sa dá. Je ťažké
