Hmlisté obrazy
„Doteraz totiž vidíme len hmlisté obrazy, akoby v zrkadle, ale potom tvárou v tvár. Doteraz poznávam čiastočne, ale potom poznám tak, ako aj mňa poznal Boh.“ /1 list Korintským 13 kap., 12 verš/
Pred nedávnom som ráno cestovala do práce a keďže je novembrový sychravý čas, dostala som do zahmlenej časti cesty. Autám predo mnou som videla iba obrysy. Postupne som ale vyšla z hmly do jasnej časti cesty a opäť sa všetko zdalo krásne a jasné.
Pomyslela som si, že takým jasným dňom ľahko preplávam, ale čo s takým dňom v šere a hmle? Sú dni, kedy máme pocit, že nevyšlo slnko a niekedy sú takými dňami aj tie, keď nepoznáme okolo seba blízkeho človeka, ale vidíme ho iba cez hmlisté obrazy.
Aj teraz prežívame také obdobie v roku, keď je tých hmlistých a šedých dní viac ako dosť. Sú to aj také dni, kedy nevieme, čo nám prinesie budúcnosť a nové rána. Ale aj v takých dňoch máme jednu istotu a tou je, že raz všetky veci výjdu na svetlo.
A raz to svetlo bude žiariť tak, že už nebudeme žiť v hmle, ale naše poznanie bude naplnené.
Kým ale prídu tie dni, keď všetko bude jasné a zrejmé, máme byť tými pomyselnými pannami s podobenstva z evanjelia, ktoré čakajú ženícha so zapálenou sviecou. Nech sa nám darí chrániť si svetlo viery v tomto svete a vytrvať a nech nám v tom všetkým Pán Boh pomáha. Amen