„A toto je zvesť, ktorú sme počuli od Neho, a zvestujeme vám, že Boh je svetlo a nieto v Ňom nijakej tmy .“ /1 list Jána, 1 kap., 5 verš/ Začala sa sychravá jeseň a do krajiny sa začala ráno vpíjať biela hmla. Je to pekná idylka cez víkend, ale
„Len v Bohu utíši sa moja duša; od Neho pochádza moja spása. (Žalm 62, 2) Je tu novembrový čas. Vonku je chladno a sychravo. Dni sa pomaly skracujú a do duše sa nám vkráda akýsi nevysvetliteľný smútok. Ak sa aj počasie zmenilo a do dní sa vkráda viac tmy, ako
„Kto chodí v tme a nežiari mu svetlo, nech dúfa v meno Hospodinovo a nech sa spolieha na svojho Boha.“ /Izaiáš 50 kap, 10 verš/ Tento týždeň som ráno cestovala do práce a prechádzala som krátkym tunelom. Tunel bol malý a dalo sa ním prejsť iba tak, že buď cez
„Požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec milosrdenstva a Boh každého potešenia, ktorý nás potešuje v každom našom súžení, aby sme potešením, ktorým nás potešuje Boh, mohli potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení. /2. list Korintským 1 kap., 4-5 verš/ Aké ťažké je nás niekedy potešiť. V
