Veď a sprevádzaj ma…
„Veď Ty si moja skala, moja pevnosť, pre svoje meno ma veď a sprevádzaj…“ /Žalm 31, 4 verš/
Toto leto a vlastne aj celú jar sme často s mojou malou rodinkou boli na bicykloch. Minule sme boli opäť na krátkej „bicyklovačke“ a keď sme sa dostávali k blízkemu parku, museli sme prejsť pár frekventovaných ulíc. Pred jednou križovatkou môj syn ale zastal a čakal, kým ho dobehnem a prevediem ho cez cestu. Bál sa výjsť na cestu sám. Spolu sme to ale zvládli a mohli sme pokračovať k nášmu cieľu.
Aj v našom živote sa niekedy dostaneme na križovatku, pri ktorej sa bojíme výjsť na cestu. Vtedy potrebujeme niekoho, kto nám pomôže prejsť a kto nás bude nielen viesť, ale aj sprevádzať.
Aj keď je pred nami možno ťažká cesta, nemusíme sa báť, lebo Pán Boh je všadeprítomný a môže nás viesť aj sprevádzať všade tam, kde sa cítime samy a kde sa bojíme vydať na cestu.
Nechajme sa teda aj dnes Ním viesť a držme sa Ho. On stojí stále pri nás a je ochotný previesť nás aj po takej ceste, kde pri nás nie je ani manžel, ani deti ani nikto blízky. Ale Pán Boh je pri nás stále. Vložme sa do Jeho dlaní a On nás nielen prevedie, ale mnohými cestami aj prenesie, lebo On je Láska. Amen