Ach tá láska nebeská…

Pred niekoľkými dňami som odprevádzala môjho synčeka do školy. Bolo sychravé a chladné ráno. Cestou do školy sme sa ani veľmi nerozprávali, lebo sme ešte obaja boli nie úplne neprebudení. Stretávali sme mnohých rodičov s deťmi, ktorí sa ponáhľali a keď sme stretli niekoho známeho, pozdravili sme sa, usmiali a hneď sa nám obom vylepšovala nálada. Bolo to také zvláštne ráno…

Napokon sme dorazili k škole, pred ktorou stálo veľa detí. Všetky čakali na to, až sa otvoria dvere. Keď sa otvorili dvere, nastala zvláštna chvíľa.  Na okamih zostalo ticho a rodičia bleskovo bozkávali svoje „poklady“ a posielali ich s týmto požehnaním lásky do školy. Bol to nádherný okamih, v ktorom som sme všetci mohli pocítiť, aká môže byť láska krásna. Bozky nás rodičov boli prejavom nadpozemskej lásky, ktorá sa šírila vzduchom a mohli Ste ju cítiť ako vôňu po čerstvo upečených voňavých koláčoch.

Nad všetkými nami zavládlo zvláštne ticho a my dospeláci sme sa obrátili smerom k bráne a odchádzali sme postupne od našich ratolestí za prácou, povinnosťami, ale s vierou, že v škole prežijú krásny deň a že od nás dostali bozk požehnania, ktorý bol spojením nebeskej a ľudskej lásky.